Rekuperashon ekológiko di Lac i e área di kosta parti sùit

Amplia biodiversidat i aksesibilidat di área di Lac i di part sùit di kosta.

Pakiko?

Lac ta un bahia ku ta forma parti di nos parke supmarino protehá. E ta hunga un ròl importante komo kaminda di biba i área di alimentashon pa diferente tipo di piská, turtuga i karkó.

Lac i besindario ta bou di enorme preshon. Esaki tin konsekuensianan negativo pa e kalidat di awa i biodiversidat kompleto; e variedat na mata, bestia i habitatnan di e espesienan akí.

E área di kosta parti sùit ta e faha kostal di Punt Vierkant te Lac. Den e parti sùit di nos isla tin tambe Pekelmeer, ku ei tin e reservado di flamingo. Meskos ku Lac, Pekelmeer ta un área di awa protehá di importansia internashonal, partikularmente pa paranan di awa.

Uso di e área di kosta akí pa rekreashon a oumentá konsiderablemente. Asina tin outo ta kore riba e playanan i hendenan ta laga nan kachónan tambe kore einan. Esaki tin konsekuensianan negativo pa vegetashon, nèshinan di turtuga i espesienan di para sensibel, manera flamingo.

Impakto riba klima i naturalesa

Dor di drecha e sistema natural di awa di Lac, e habitatnan den e área akí lo drecha tambe. Esei tin un resultado positivo riba refnan di koral den besindario. Palunan di mangel salú ta kombatí eroshon kousá pa sla di ola i korientenan di laman i ta funshoná manera felter ku ta protehá koralnan kontra fluhonan di lodo prosedente di tera. Den e mangelnan ta habri kanalnan i ta mantené nan habrí di manera ku e sirkulashon di awa, e kalidat di e awa i e funshon sitio di biba ta drecha.
Den kombinashon ku proyektonan dirigí, krio duradero di kabritu i refosterashon, uso di tera den e área rondó di Lac lo kambia, di manera ku naturalesa por rekuperá.

Dor di lanta opstákulonan di baranka i tronkon di palu kontra outo, nos ta protehá nos playanan i otro áreanan di naturalesa vulnerabel den e área di kosta parti sùit. Den un parti di e áreanan ei no ta permití tampoko pa laga kachónan kana. Esaki ta klaramente indiká na e sitio ei.

A traha e mapa aki hasiendo uso di potrètnan aereo di añanan 1969 i 1999. Ta bon visibel kon durante e 30 añanan ei pal’i mangelnan a muri i na unda tin pal’i mangel nobo ta krese. E superfisie total ku pal’i mangel a keda mas o menos igual. Pa prevení ku e pal’i mangelnan ta muri STINAPA ke drecha e fluho di awa i situashon di biba na e rantnan. Spesialmente parti nortwèst. Einan den tempu di awaseru hopi lodo ku ta bini di riba tera ta sak bai fondo i nos ta mira ku mas tantu pal’i mangel ta muri. Na e otro banda rápidamente mondi ta krese bai den direkshon di e bahia habrí. Nos ke frena esei.    

Riba e mapa aki por mira e islanan i e bokanan den Lac. Trahamentu di konekshon entre e bahia habrí i e rantnan parti pafó ta sosodé prinsipalmente saliendo for di e bokanan mas konosí. Ya tin hopi progreso kaba. Na kuminsamentu di 2018 a hasi konekshon ku Awa Yuwana pa medio di Kanal di Pedro. Despues nos ta hasi konekshon ku Awa di Coco i Aw’i Lodo di Bakuna saliendo for di Boka Chikitu.   

Impakto sosial ekonómiko

E proyekto ta invertí den mantenshon atrasá. Dor di e atendé integral, no solamente naturalesa ta probechá, pero tambe e manera kon turista- i esnan ku kier relahá ta eksperensiá naturalesa. Lo embolbí invershonistanan den e área den e ehekushon. Ta limpia e área rondó di Lac i e faha kostal. Lo deshasí di restunan di konstrukshon. Lo drecha e fasilidatnan pa rekohé sushi (separá) i di tualèt na Cai i Sorobon. E aktividatnan akí lo reforsá otro i lo tin un influensia positivo riba e atrakshon ku e áreanan akí tin i komportashon di e bishitantenan.

Kiko a bo por hasi?

  • Gosa di naturalesa i laga solamente bo markanan di pia keda atras.
  • Tira bo sushi den e bakinan di sushi destiná pa esei.
  • Pone bo mes na altura di e zonanan ku ta konta pa Lac i e aktividatnan rekreativo ku ta permití den e zonanan ei.
  • Nunka kore outo riba playa, esaki por kousa daño na nèshinan di turtuga.
  • Pa e mes un motibu aki, no sende kampvür riba playa.
  • Den sierto áreanan bo no mag laga bo kachó(nan) kana, pa protekshon di e para- i turtuganan.
0
kargamentu di trùk na ougùstùs 2016 durante e limpiesa grandi di Lac
0kg
kilo di sushi na ougùstùs 2016 durante e limpiesa grandi di Lac